Kraniosakrálna terapia je jemná, neinvazívna manipulatívna technika. Je používaná k nachádzaniu a riešeniu problémov. Podporuje prirodzený mechanizmus človeka k vylepšeniu fungovania mozgu a miechy, k rozptýleniu negatívnych dôsledkov stresu a k zlepšeniu celkového zdravia a zvýšeniu imunity.

Zakladateľom tejto terapie je Dr. John E. Upledger, lekár zaoberajúci sa osteopatickou medicínou (osteológia = veda o kostiach). Bol jedným z prvých západných lekárov, ktorí objavili súvislosť medzi tzv. spontánnym vyliečením tzv. neriešiteľných prípadov a pochopením choroby ako učebného procesu. Kraniosakrálna terapia učí, že fyzickému prejavu ochorenia predchádza už dlhú dobu disharmónia na jemnohmotnej úrovni.

Dr. Upledger objavil, že medzi panvou (os sacrum) a lebkou (cranium) existuje významná súvislosť, ktorá sa prejavuje v chrbtovom kanáli - spojenie medzi os sacrum a os occipitale. Tu pulzuje energia vo forme tzv. mozgomiešnej tekutiny. Odtiaľ taktiež pochádza názov pre Kraniosakrálnu terapiu. Techniky tejto terapie sú zamerané na najvyššiu možnú harmonizáciu pulzujúcej energie, a tým i na aktivizáciu vlastných liečebných síl tela a ich stimuláciu.

Pulzácia mozgomiešnej tekutiny je prenášaná do celého tela a účastníci seminára sa ju učia preciťovať technikou hlbokého nádychu. Učenie hovorí, že po skutočne dôkladnom hlbokom nádychu je možné zažiť krátky okamih splynutia. Tento aspekt odkazuje na metodiku tantra jógy, ktorá je Kraniosakrálnej terapii dosť blízka. Okrem toho odkazy na Kraniosakrálnu terapiu je možné nájsť už v staroindických Upanišádách, kde je zmieňovaná práca s mozgomiešnou tekutinou. Tieto znalosti boli ľudstvom zdanlivo zabudnuté, avšak stále prežívali v tzv. kolektívnom nevedomí ľudstva. Teraz, keď vstupujeme do tzv. veku Vodnára, keď sa skľudňuje energia, môžeme prechádzať všetkými procesmi jemnejšie, a tak jednak vystupujú na povrch veľmi jemné systémy, a rovnako tvrdšie techniky (napr. akupunktúra, holotropné dýchánie apod.) sa transformujú.

Cieľom nielen tejto Kraniosakrálnej terapie, ale v podstate všetkých jemných techník (napr. Reiki, Shiatsu) je dôjsť k srdcu, k celistvosti, splynúť zo svetlom, prijať samého seba i ostatných ľudí. Terapeut zriedka používa tlak, prekračujúci váhu piatich gramov. Skúšanie je prevádzané testovaním pohybu v rozličných častiach systému. Často, keď je pohybové testovanie hotové, obmedzenia sú odstránené a systém je schopný samokorekcie.

Kraniosakrálna terapia pracuje vo veľkom s uvoľnením energie 2. a 4. čakry. Pri práci s klientom vychádza terapeut zo svojho energetického centra, 3. čakry, ktorú Japonci označujú ako hara. Kraniosakrálna terapia kladie dôraz na vysokú pozornosť a nehu v prístupe ku klientovi. Základnou pomôckou sú pri tom prostredníčky oboch rúk, symbolizujúce ako najdlhšie prsty najkratšiu cestu k vesmírnej energii. Hovorí sa im kraniálne prsty. Často sa používa mudra srdečnej čakry, čo je taká pozícia prstov, pri ktorej je ukazováčik uzavretý palcom. Ukazováčik, ktorý má súvislosť s treťou čakrou, predstavuje tvrdú, egoistickú energiu a taktiež mužskú časť ženy. Preto táto mudra pomáha potlačovať ego a umožňuje tak viacej využívať kapacity pravej mozgovej hemisféry.

Veľmi príťažlivé na tejto metóde je, že je možné ju kombinovať s mnohými inými technikami, ako je napr. Reiki, Shiatsu, Kineziológia, používa sa znalosť akupunktúrnych bodov a čínska medicína vôbec (učenie o jin a jangu). Rovnako sa využíva i poznatkov iných systémov, ako je napr. teória čakier, jóga, pranájáma a ďalšie.

Jedným z dôležitých pilierov Kraniosakrálnej terapie je znalosť vzájomnej prepojenosti jednotlivých častí ľudského tela s orgánmi, energetickými centrami, emóciami, mentálnou i duchovnou rovinou. Ich vzájomným ovplyvňovaním veľmi jemnými technikami dotykového i bezkontaktného pôsobenia na človeka sa tak spúšťajú podvedomé samoliečiace procesy v ľudskom tele.

Na seminári odbočíme do rôznych oblastí, s ktorými Kraniosakrálna terapia súvisí, a s ktorými sa vzájomne ovplyvňuje. Budeme hovoriť napr. o dôležitosti správnej životosprávy, nutnosti každodennej introspekcie, o zmene paradigmatu v súčasnom svete, o partnerskej energii, o rôznych druhoch meditácii, o snoch a spánku. Veľmi zaujímavý a dôležitý je aj exkurz o energetických vzťahoch medzi matkou a dieťaťom. V tehotenstve je dôležité harmonizovať tzv. karmické záležitosti, pretože vtedy najviac vyplávajú na povrch. Je dobré zbaviť sa starých vzorov, aby ich matka neprenášala na dieťa. Pokiaľ sa to nepodarí, je možné pozorovať rovnaký či podobný osud viacej po sebe idúcich generácií. Všetko, čo sa vyrieši v tehotenstve, činí pôrod ľahčím. Je dobré práve v dobe tehotenstva čo najviac vyriešiť, ale s dobrým terapeutom, aby nebolo nechcene ublížené dieťaťu. K niektorým sedeniam je rovnako dobré prizvať i matku matky, aby sa prečistil vzťah matka - dcéra. A i keď už je dieťa na svete, tak každý problém, ktorý sa matke podarí vyriešiť, už má dieťa akoby vyriešený a nebude sa ním musieť vo svojom živote zaoberať. Vzhľadom k tomu, že dieťa až do dospelosti zostáva stále v energetickom poli svojej matky, najúčinnejšie je, keď akékoľvek problémy s ním rieši matka predovšetkým sama na sebe ( sama so sebou) a následne spoločne s dieťaťom. Najlepší vek pre oddelenie od energetického poľa matky je 28 - 35 let. Až potom môže dieťa, teraz už dospelý človek, naviazať so svojou matkou rovnoprávny, ničím nezaťažený, láskyplný vzťah. Je to neobyčajne prospešné pre zdravý vývoj každého jedinca.

Pozitívny efekt Kraniosakrálnej terapie závisí do značnej miery na pacientových prirodzených samokorigujúcích fyziologických aktivitách. Terapeutov ľahký, dotykový prístup napomáha silám mozgomiešnej tekutiny, ktoré sú súčasťou kraniosakrálneho systému, vylepšiť vnútorné telesné prostredie. Pretože ovplyvňuje viacero telesných funkcií, je dnes Kraniosakrálna terapia široko používaná medzi zdravotníckymi profesionálmi vrátane osteopatov, chiropraktikov, psychiatrov, psychológov, zubárov, fyzioterapeutov, terapeutov, akupunkturistov a profesionálnych masérov.